reklama

XXIII

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)















XXIII


Prológ.


Včera som mal dvadsaťtri rokov.

Bol som celá noc, bol som

celý deň. Triezvy a šťastný,

čelom opretý o temeno vína,

ktoré som vylial do rieky.

Tam, kde sa končila zem,

ohýbal som kolená čiar

na dlaniach. A tušil som

kam.

Kapitola 1. Plynutie.

Vraj taký tichý je len čas,

povedia starci na stromoch,

po špičkách, ako keď svitá,

jablká obrastú letokruhmi.

To iba ja, kdesi na prahu

tej úbohej vody, čo ostala

verná matke a iným príbehom,

prosím hladinu o to posledné,

čo sa vo mne odráža, dych

od skla, čin od básne a zima,

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

premlčaná zima otcovej sukne,

keď sneh mlčí a padanie prosí,

zastanem a počkám, kto príde

a kto sa poserie. V tom mori

bez listov, chvenie je mojím

odlivom.

Kapitola 2. Chaos.

Niekde stále som, to viem,

len ako ďaleko, prečo takto,

prvýkrát a ľahko, potme

určujem polohu dychom,

presne na tom mieste, kde spia

kúsky jari, potrhané vety

ťažkého mlčania, ako sad,

ktorý kope. Veď tak málo

bolo, tak veľa nie je a slová

mlčia, vietor seje prvé vlasy

do zeme bez hrebeňa

vracajú sa všetky deti,

chudáci i kurvy

s plešinami.

Kapitola 3. Boh.

Ak nie v tejto básni,

tak v poslednej, prisahám,

nikdy viac a všade a potichu,

v mene otca, matky i ľavého syna,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ktorý podliezol celý svet,

naspamäť dookola, ako ruka

po jesennej búrke

plakal a kričal a močil

na všetkých, ktorí ostali,

pri ňom, o ňom, bez neho,

len tak, po členky

v sebe, pre chaos

otvorený breh človeka,

stvorený ako čiara,

aby vedel,

že písať

nestačí,

tak naposledy, na okraji

lepkavého stole, kde ešte

stále čítam tvoje lakte

otlačené v biblii,

nech si kto si,

slovo mi je svedkom,

raz vystúpim spoza viet

a poviem, pošepkám, vtelím

kvety do tvojho čela,

chápem ťa

iba teraz

verím

aspoň tej posratej jabloni,

že ma udrží.

Nad zemou, možno iba tam

neviem, čo povedať

sebe, vám ani tebe

a prečo vlastne, prečo

tak ľahko, nemo, úplne inak

SkryťVypnúť reklamu
reklama

zabúdam ako včera

na všetky tie miesta,

kde som nikdy nebol,

nepoložil hlavu na rameno

zeme a nesúložil s jednorožcom,

toľko predstáv pre obyčajný akt

starnutia a všetci svätí,

ktorým neostalo nič, iba

tá úbohá tvár

pre plač

pre dážď

pre držkový perkelt z kafilérie

practe sa z mojej narodeninovej oslavy!

Kapitola 4. Človeku.

Ani som ti nestihol napísať

prepáč, prehnal som to,

ostaň, veď nič iné nemám,

veď nič iné nemáme,

len tú nehybnosť

a slnko je tam, vidíš,

kde má čo povedať,

prisahám na svoje ruky,

budem pozorne počúvať,

pre tento riadok som iba tvoj,

hneď sa mi ľahšie dýcha,

keď o tom vieš,

že pamäť

tlačí.

Kapitola 5. Nový vek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po tom všetkom príde ráno,

káva a pokoj, pekne je

iba teraz, takto a nehybne,

celé biele od detí,

mlieko a atrament

s prstíkmi od bolesti

kvapká ti na vety,

také sú prvé básne

písané po prebudení

medzi prsiami.

Taký je koniec sveta,

priateľ môj, presne taký,

už počujem pehy a vrany

v piatom ročnom období

padá len čo nelieta.

Tak to má byť,

ľudia boli, človek bolí.

Na konci každej balady

je predsa slovo.

Epilóg.

Včera som mal dvadsaťtri rokov.

Bol som celá noc, bol som

celý deň. Iba svoj a len

koncom, ktorý nikoho

nepáli.

Dnes už nechcem tlieť.

raz

dva

apokalypsa
















Peter Balko

Peter Balko

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto sám sa pozná? Kto o sebe vie? Noc tekutá a Goethe ti rozpovie všetko, čo si nikdy nechcel vedieť. O premenlivosti hladiny. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenánokturnochladnokrvnemilovanie v prvej osobebezveršiedo dušez duše

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu