Víla a jeseň.

Autor: Peter Balko | 14.9.2011 o 10:54 | (upravené 13.3.2012 o 0:04) Karma článku: 8,38 | Prečítané:  253x

 





 

 

 

 

 










Víla a jeseň.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Chcel som ostať ako zem

celú noc hore, iba tieň na stene

lesa a plakať ako muž,

 

nechať zhasnuté pod posteľou,

len kosti, premlčať posledné a tmu

odovzdať tvojej predstavivosti.

 

Chcel som šepkať ako dom

záhrade, keď pukliny spájajú,

stromy obesencov tušia,

 

kto bude dnes na rade, kto

odloží kolená a pôjde ďalej

po slove, po vete, po tebe.

 

Chcel som cítiť ako stôl,

koľko rúk sa do mňa zmestí,

lekvár, nôž i soľ na stehnách

 

drobných nerestí, ale všetko

je inak, inde chápeš bezvetrie,

v inom byte kráčaš po strope.

 

Iba jeseň o tebe mlčí, ver mi,

všetko prvýkrát kope.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

DOMOV

Analytici: Ficove zajacoviny sú určené ľudu, nie Druckerovi

Reči premiéra sú podľa expertov prejavom populizmu.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.


Už ste čítali?