nokturno 14.39
medzi kolenami ťa šteklí voda
kvapkajúca z nemého sluhu
prevesíš košeľu cez melanchóliu
a nahotu si necháš pre seba
vtedy sú slová na svojom mieste
posledný sa vždy vráti dym
do izby kde vetráš rána
do oleja kde hľadáš zrkadlenia
tvár sa ti rozpíše
vtedy sú slová na svojom mieste
na konci ostane iba lampa
tma na dvere tma na knihy tma na teba
také je putovanie po ľudskom priestore
také je nebo za apokalypsou
že musíš čas od času
človeka od človeka
zhasnúť a ísť
vtedy sú slová tam
kde majú čo povedať
a kde si ty
?