Víla a jeseň.

Autor: Peter Balko | 14.9.2011 o 10:54 | (upravené 13.3.2012 o 0:04) Karma článku: 8,38 | Prečítané:  252x

 





 

 

 

 

 










Víla a jeseň.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Chcel som ostať ako zem

celú noc hore, iba tieň na stene

lesa a plakať ako muž,

 

nechať zhasnuté pod posteľou,

len kosti, premlčať posledné a tmu

odovzdať tvojej predstavivosti.

 

Chcel som šepkať ako dom

záhrade, keď pukliny spájajú,

stromy obesencov tušia,

 

kto bude dnes na rade, kto

odloží kolená a pôjde ďalej

po slove, po vete, po tebe.

 

Chcel som cítiť ako stôl,

koľko rúk sa do mňa zmestí,

lekvár, nôž i soľ na stehnách

 

drobných nerestí, ale všetko

je inak, inde chápeš bezvetrie,

v inom byte kráčaš po strope.

 

Iba jeseň o tebe mlčí, ver mi,

všetko prvýkrát kope.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?