nokturno nula
v okolo
plynie každonočná fikcia
nežne odzadu
stále to isté
stále to prvé
keď hĺbka je čakanie
ale na koho?
načo?
ohraničovanie nehybnosti
zdanlivým páraním pohybu
od
kam?
závery prstov sú suché
a predbežné
ako jednorožec zakliesnený v limbe
izolovane
medzi ľuďmi
je samota úplná
a brieždenie priúzke
na slovo
korzetom obrastený peľ
pnutie trojzmyslov
a chlapec s písacím strojom
na chrbte
vtedy boh je
ale pre koho?
priskoro na návraty
priskoro na odraté kolená
tráva v zátvorke
štrbiny
zbytočných významov
papierové stryje
nedonosené
vykorenené
čisté
je len tak
ponechané na stole
keď chvenie obrusu
je to najpevnejšie
čo tuší
lyrika
tak prečo?
a vietor nepovie
máš snáď pocit
že si prežil iba to
čo si zapíšeš
?